utorok, 29 jún 2021 20:16

Bláznovstvo alebo obdivuhodný výkon?

Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)
na trase na trase Tomáš Kišvince

Pojmy ako „ultra maratón“ alebo „ultra trail“ nie sú našej verejnosti asi úplne cudzie. Wikipédia nimi definuje každé bežecké podujatie na trati dlhšej ako je klasických 42,195 km dlhý maratón. Popularita týchto podujatí rastie a to nielen vo svete. Aj na Slovensku  ich pribúda.  Za všetky spomenieme napríklad Trnavskú 100, Lazovú 100, Hriňovskú 100 alebo Štefánik trail.  O zaradení  nordic walkingu do pretekov takého rozsahu som sa prvýkrát dozvedel na portály nordic walker online. Jedná sa o preteky, ktoré sa konajú v tuniskej časti Sahary pod názvom „100 km del Sahara“. Trať nordic walkingu je dlhá 80 kilometrov. Zažil som saharský piesok a horúčavy. Už bežná chôdza bola veľmi namáhavá, nieto ešte nordic walking, či beh. A tak ma napadlo, že tí ľudia sú tak trochu blázni, ale na druhej strane vyvoláva obdiv akú fyzickú a psychickú kondíciu musia mať. Možno toto zaujalo aj Janka Brádňanského z nášho klubu Nordic walking sport SK, ktorý sa tohto roku zúčastnil Hriňovskej 100. Som rád, že sa môžem s vami podeliť o rozhovor s ním.

Janko, v prvom rade by ma zaujímalo aké  postavenie zohráva v tvojom živote šport. Športoval si od malička, alebo si bol skôr počítačový či gaučový typ?

Som chlapec z dediny a každú voľnú chvíľu sme trávili vonku v prírode. K detstvu neodmysliteľne patril bicykel, lozenie po stromoch, futbal, alebo v zime lyžovanie, hokej.

Pestoval si nejaké športy aj závodne alebo rekreačne? Môžeš sa pochváliť nejakými športovými úspechmi?

Na základnej škole som bol členom futbalového tímu, ale nejak zvlášť som nezažiaril. Skôr som veľa času strávil na striedačke. Za najväčší športový úspech by som mohol označiť moju účasť v branno športovom preteku Partizánsky samopal, kde sa náš tím stal majstrom okresu. Beh, hod granátom a prenos ranených a ďalšie disciplíny. Dokonca som videl na nete, že to ponúkajú teraz ako takú trochu retro team buildingovú akciu. Neskôr, ako tínedžera ma vtiahlo aj do posilňovne a po strednej škole som pár rokov trénoval taekwondo. Potom prišla vojenčina, práca a budovanie kariéry.

Áno, viem o čom hovoríš. Práve prechod z toho „bezstarostného“ študentského života  býva takým zlomom. Človek začne riešiť rodinu, bývanie či kariéru. Starostlivosť o zdravie, nejaké koníčky a šport odkladá „na potom“. Stalo sa to i tebe?

Môžem potvrdiť, že áno. Presťahovali sme sa, riešili bývanie a pomerne rýchlo som sa vypracoval do manažérskej funkcie, čo síce malo finančný efekt, ale vzalo mi to veľa času. Vzdelávanie a rozvoj boli vtedy zamerané najmä na pracovné zručnosti a schopnosti. Netrvalo dlho a začali sa prejavovať prvé zdravotné problémy, ktoré ma nútili začať sa viac starať o svoje zdravie.

Ako si sa dostal k nordic walkingu, čím si ťa získal a čo ti  prináša?

Bolo to v období, keď som už samostatne podnikal v oblasti marketingu a reklamy. Stretol som známych, ktorým som pomáhal s marketingom, vytváraním webových stránok a organizáciou pretekov. Keď som si k tomu pričuchol, chytilo ma to, začal som trénovať, potom prišli prvé preteky a čo je dôležité spoznal som mnoho výborných a pre nordic walking zapálených ľudí.

Viem že si už absolvoval aj 50 km, len tak sám, prečo?

Začalo to tým, že som absolvoval prvé súťaže na 5  až 10 kilometrov. V začiatkoch som síce  nestával na stupienkoch víťazov, ale posmelilo ma, že som to zvládol. Telo vládalo a cítil som sa výborne. Potom sme absolvovali Barborskú cestu, ktorá má 196 kilometrov rozdelených do deviatich etáp, z ktorých dve sú viac ako 30 kilometrové. Vlastne som bol zvedaví, kde je moja hranica. Takým impulzom boli aj spomínané preteky 100km del Sahara.

114 kilometrov je pre niekoho dosť aj autom, prečo si sa ty pustil do takejto výzvy a čo ti to prinieslo.

Takým impulzom boli aj spomínané preteky 100km del Sahara. Tak ma napadlo, keď sú ultra behy, prečo by nemohol byť aj ultra nordic walking. Natrénované som mal a chcel som vyskúšať či dosť a  či som dostatočne psychicky odolný zvládnuť dvadsaťpäť hodín na nohách.

Aká bola realita, ako sa ti išlo, čo by si odporučil odvážlivcom, ktorí o tom možno tiež uvažujú?

Trať Hriňovskej 100 vedie skutočne krásnym prírodným prostredím, značná časť ide lesom, ktorý chráni pred priamymi slnečnými lúčmi. Na druhej strane je veľmi členitá, +4800 m (celkové stúpanie). Spočiatku sa mi išlo veľmi dobre, strážil som si tep, aby som to neprepálil. Dodržiaval pitný režim, pravidelne sa chladil a dopĺňal energiu. Možno som trochu nezvládol časový menežment a orientáciu v teréne. Prehliadol som značku, čo spôsobilo, že som nestihol časový limit na kontrole Lipové (61 km). Rozdiel bol iba päť minút ale pravidlá nepustia.  Rozhodol som sa teda, že využijem možnosť absolvovať celú trať nesúťažne. Pri strmom  zostupe z Ďubákova mi však už kolená nestíhali a musel som to na osemdesiatom prvom kilometri odpískať. Mrzelo ma to ale bolesť mi dala jasne najavo, že ďalej už nie.

Oproti pretekom na päť až desať kilometrových tratiach je potrebné vziať do úvahy nielen samotnú náročnosť trasy, ale ďalšie súvislosti. To znamená zabezpečiť si dostatočný pitný režim a dopĺňanie energií medzi jednotlivými kontrolami. Dôkladne sa oboznámiť s trasou. Je to dôležité pre správne rozloženie síl,  eliminuje sa riziko zablúdenia. Dôležitý je časový menežment. Z hľadiska technického vybavenia je dôležitý výber obuvi, oblečenia a ďalšej výbavy pretože pri toľkých kilometroch aj drobná odrenina môže časom spôsobiť veľkú bolesť. Okrem už spomínaného pitného režimu mi veľmi pomohlo prírodné chladenie. Kdekoľvek to bolo možné prameň či potôčik už som sa chladil. A to najdôležitejšie ... správne nastavená“hlava“. Potrebujete sa sústrediť na zvládnutie pretekov čo je minimálne 20 a viac hodín aj napriek narastajúcej únave.

A čo  teraz. Budeš ďalej trénovať, potom ďalšia stovka alebo ...?

Preteky ukázali, kde mám slabšie miesta a na čom treba zapracovať. 81 kilometrov nebol neúspech ale cenná skúsenosť. Tento rok mám v pláne ešte ďalšie preteky Letecká 100 (56 km) a Lazová 100 (116 km).

Na záver chcem povedať, že pre mňa to nie je len o číslach, teda počte kilometrov, ale aj o dobrodružstve a spoznávaní svojich limitov.

Ďakujem Jánovi Brádňanskému za rozhovor, možno sa niektoré inšpirujú alebo získajú iný pohľad na ultra nordic walking. Osobne jeho výkon obdivujem, pre mňa je bláznovstvo napríklad taký bungee jumping. Pre niekoho to môže byť úžasný zážitok. Vlastne odpoveď na úvodnú otázku si musí dať každý sám.

TEXT: Steve, Ján Bradňanský,

FOTO: Tomáš Kišvince

 

Čítať 1227 krát
« September 2021 »
Pon Ut Str Št Pia So Ne
    1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30      

Najčítanejšie novinky

NordicWalking.top - kurzy, tréningy, súťaže v Nordic Walkingu (severskej chôdzi).
© 2016 nordicwalking.top.