Tretiu etapu Barborskej cesty štartujeme na Skalke pri Kremnici. Každým krokom vo mne rezonujú spomienky a vďačnosť . Spomínam na krásne okamihy a veselé príhody, ktoré som prežil práve tu na hrebeni Kremnických vrchov. Zároveň pociťujem vďačnosť. Vďačnosť za to , že ešte stále sa môžem na tieto krásne miesta vrátiť. Vďačnosť voči môjmu bývalému profesorovi telocviku, Štefanovi Čuhovi, ktorý ma k bežeckému lyžovaniu priviedol. Pravda, snehu už toľko nebýva ale krása sa dá nájsť v každom ročnom období. A tak sa vraciam zas do prítomnosti, užívam si radosť, radosť z cesty, z prírody i spoločnosti priateľov, pretože radosť ak sa o ňu podelíte s priateľmi , býva ešte väčšia.
Kráčame horskou cestičkou, ktorá nás miernym klesaním vedie k obci Krahule a poskytuje krásne výhľady do okolia. A tak, občas zastaneme aby sme sa tou krásou pokochali. Drobná rada, ak sa chcete pokochať odporúčame na chvíľku zastaviť. Aj keď je povrch celkom priateľský a pohodlný, vyčnievajúci kameň či koreň môže byť nepríjemným precitnutím.
Po krátkom asfaltovom úseku obcou sa od malého kostolíka zas dostávame na lesnú cestu k rozhľadni na Krahulskom vrchu. Užívame si chvíľku oddychu a vraciame sa naspäť do obce Krahule , odkiaľ nás značenie vedie po asfaltovej komunikácii ku kostolu Sv. Jána Krstiteľa. Tam sa nachádza geografický stred Európy. Teda, lepšie povedané jeden z uvádzaných stredov, pretože už desaťročia vedú zemepisci spory o tom , ktorý je ten správny. Hlavným problémom je údajne stanovenie hraníc kontinentu . Ak vás to skutočne zaujíma, nájdete na internete dostatok informácií. Mňa viac trápi míňajúca sa voda a asfalt, ktorý sa mojim chodidlám pripomína stále viac. Keď sa po takmer troch kilometroch za zákrutou vynorí dominantná stavba kostola všetkým sa uľaví. Tieň stromov a chladná pramenistá voda v tomto okamžiku je skutočná odmena. Osviežení, vyfotení a dobre naladení sa pohýname ďalej. Pokračujeme cez Kremnické Bane, popri prepadlisku Šturc až do Kremnice. Mesto dýcha históriu spojenou s rozvojom baníctva, ťažbou drahých kovov a zaujímavou architektúrou. Nachádza sa tu najstaršia dodnes fungujúca mincovňa na svete. Chcelo by to určite viac ako jeden deň. My sme však na Barborskej ceste a čaká nás ďalších šesť etáp. Dáme ešte jedno foto a s Kremnicou sa lúčime.
Čo sa týka tejto etapy , súhlasím s bedekrom a tiež ju hodnotím ako ľahkú až mierne náročnú. Na čo by som rád upozornil je takt, že značná časť trasy vedie po asfaltovom povrchu, ktorý je tvrdý a chôdza po ňom viac zaťažuje chodidlá a celý pohybový aparát. Treba dobre zvážiť pre akú obuv sa rozhodneme. V minulom období som používal dvojakú obuv na nordic walking. Pre asfaltové a betónové povrchy to bola cestná bežecká obuv, ktorá má jemnejší vzor najmä býva lepšie odpružená. Na prírodné lesné a poľné cesty zas bežeckú trailovú obuv , ktorá má výraznejší , hrubší dezén podrážky a je pevnejšia. V teréne preto umožňuje bezpečnejší pohyb. Minulý rok sa mi kamarát odporučil značku Newfeel , ktorá je dostupná napríklad v e-shope Decathlon. Podrážka má dostatočný vzor na bezpečný pohyb po nespevnenom povrchu, zároveň je i dobre odpružená aby ste tých päť až desať kilometrov dali v pohode aj po asfalte. Taktiež odporúčam vziať si papučky , teda ochranné gumové krytky na nordic walking palice. Nie je to len o tom, že sa vyhnete nepríjemnému klopkaniu hrotov po tvrdom povrchu. Oveľa závažnejší problém sú otrasy, ktoré pri použití palíc na asfalte a betóne bez ochrannej krytky, pôsobia na kĺby horných končatín.
Prajem vám veľa radostných kilometrov a spolupútnikov , s ktorými sa podelíte nielen o chlieb, vodu ale najmä o radosť.
https://nordicwalking.top/blog/item/88-ak-sa-podelite-mate-este-viac#sigProIdfbf21f44ea