Tretiu etapu Barborskej cesty  štartujeme  na Skalke pri Kremnici. Každým krokom vo mne rezonujú spomienky a vďačnosť . Spomínam na krásne okamihy a veselé príhody, ktoré som prežil práve tu na hrebeni Kremnických vrchov. Zároveň pociťujem vďačnosť. Vďačnosť za to , že ešte stále sa môžem na tieto krásne miesta vrátiť.  Vďačnosť voči môjmu bývalému profesorovi telocviku, Štefanovi Čuhovi, ktorý ma k bežeckému lyžovaniu priviedol. Pravda, snehu už toľko nebýva ale krása sa dá nájsť v každom ročnom období. A tak sa vraciam zas do prítomnosti, užívam si radosť, radosť z cesty, z prírody i spoločnosti priateľov, pretože radosť ak sa o ňu podelíte s priateľmi , býva ešte väčšia.

Kráčame horskou cestičkou, ktorá nás miernym klesaním vedie k obci Krahule a poskytuje krásne výhľady do okolia. A tak, občas zastaneme aby sme sa tou krásou pokochali. Drobná rada, ak sa chcete pokochať odporúčame na chvíľku zastaviť. Aj keď je povrch celkom priateľský a pohodlný, vyčnievajúci kameň či koreň môže byť nepríjemným precitnutím.  

Po krátkom asfaltovom úseku obcou sa od malého kostolíka zas dostávame na lesnú cestu k rozhľadni na Krahulskom vrchu. Užívame si chvíľku  oddychu  a vraciame sa naspäť do obce Krahule , odkiaľ nás značenie vedie  po asfaltovej komunikácii ku kostolu Sv. Jána Krstiteľa. Tam sa nachádza geografický stred Európy. Teda, lepšie povedané jeden z uvádzaných stredov, pretože už desaťročia vedú zemepisci spory o tom , ktorý je ten správny. Hlavným problémom je údajne stanovenie hraníc kontinentu . Ak vás to skutočne zaujíma, nájdete na internete dostatok informácií. Mňa viac trápi míňajúca sa voda a asfalt, ktorý sa mojim chodidlám pripomína stále viac. Keď sa po takmer troch kilometroch za zákrutou vynorí dominantná stavba kostola všetkým sa uľaví.  Tieň stromov a chladná pramenistá voda v tomto okamžiku je skutočná odmena. Osviežení, vyfotení a dobre naladení sa pohýname ďalej. Pokračujeme cez Kremnické Bane, popri prepadlisku Šturc až do  Kremnice. Mesto dýcha históriu spojenou s rozvojom baníctva, ťažbou drahých kovov a zaujímavou architektúrou. Nachádza sa tu najstaršia dodnes fungujúca mincovňa na svete. Chcelo by to určite viac ako jeden deň. My sme však na Barborskej ceste a čaká nás ďalších  šesť etáp. Dáme ešte jedno foto a s Kremnicou sa lúčime.

Čo sa týka tejto etapy , súhlasím s bedekrom a tiež ju hodnotím ako ľahkú až mierne náročnú. Na čo by som rád upozornil je takt,  že značná časť trasy vedie po asfaltovom povrchu, ktorý je tvrdý a chôdza po ňom viac zaťažuje chodidlá a celý pohybový aparát. Treba dobre zvážiť pre akú obuv sa rozhodneme.  V minulom období som používal dvojakú obuv na nordic walking. Pre asfaltové a betónové povrchy to bola cestná bežecká obuv, ktorá má jemnejší vzor najmä býva lepšie odpružená. Na prírodné lesné a poľné cesty zas bežeckú trailovú obuv , ktorá má výraznejší , hrubší dezén podrážky a je pevnejšia. V teréne preto umožňuje  bezpečnejší pohyb. Minulý rok sa mi kamarát odporučil značku Newfeel , ktorá je dostupná napríklad v e-shope  Decathlon. Podrážka má dostatočný vzor na bezpečný pohyb po nespevnenom povrchu, zároveň   je i dobre odpružená aby ste tých päť až desať kilometrov dali v pohode aj po asfalte. Taktiež odporúčam vziať si papučky , teda ochranné gumové krytky na nordic walking palice. Nie je to len o tom, že sa vyhnete nepríjemnému  klopkaniu hrotov po tvrdom povrchu. Oveľa závažnejší problém sú  otrasy, ktoré pri použití palíc na asfalte a betóne  bez ochrannej krytky, pôsobia na kĺby horných končatín.

Prajem vám veľa radostných kilometrov a spolupútnikov , s ktorými sa podelíte nielen o chlieb, vodu ale najmä o radosť.